Lovce - Oficiálna stránka obce

Symboly obce

SYMBOLY OBCE

(1) Obec má právo na vlastné symboly. Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce.

(2) Právo na vlastné symboly má aj časť obce. Ustanovenia tohto zákona o používaní symbolov obce sa rovnako vzťahujú aj na časť obce, ktorá vykonáva územnú samosprávu.

(3) Obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce.

(4) Obec používa odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce a názvom obce na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy.

(5) Obec predkladá ministerstvu návrh na zápis symbolov obce do Heraldického registra Slovenskej republiky.

erb                   obecná vlajka
Erb                                          Vlajka

Zo spodného okraja zeleného štítu vyrastajúci zlatý  bezlistý strom s tromi konármi, sprevádzaný  po bokoch  striebornými hrotmi, nahor smerujúcimi radlicami čerieslom a lemešom.

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/6), bielej (1/6), žltej (2/6), zelenej (1/6) a bielej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Symboly obce Lovce sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou L-74/97.

Obec sa po prvýkrát spomína v listine z r. 1323. Neustále patrila viacerým šľachtickým rodom, najdlhšie Topoľčianskovcom. Jednotlivých vlastníkov podrobne vymenúva milenárna monografia o Tekovskej stolici. Historický symbol obce už r. 1965 našiel a uverejnil O. Gergelyi. Opísal ho ako lemeš a klasy. V opise tohto istého znaku, ktorý sa nachádza v budapeštianskom archíve, sa za symbol obce považujú dva lemeše. Výsledky nového výskumu poskytujú celkom presné poznatky o obsahu, veku i vývoji historického znaku Loviec. Z obce poznáme dve pečatidlá, obidve pochádzajú z 18. storočia. Na staršom oválnom pečatidle boli vyryté tri klasy, ktoré z oboch strán doprevádza lemeš a čerieslo. Nad klasmi, v ploche vymedzenom pre kruhopis, je vyrytá koruna. Kruhopis pečatidla znie: * SIGLUM (zvislý ťah písmena “L” je treba považovať aj za písmeno “I”) * LOZE *. Odtlačky tohto pečatidla sme našli na dokumentoch z r. 1775-1781. Na dokumentoch z r. 1782-1875 sa nachádzajú už odtlačky nového pečatidla obce. Podľa jeho použitia vzniklo r. 1782. V okrúhlom poli pečatidla je pôvodný znak obce čiastočne pozmenený. Medzi lemešom a čerieslom sa nachádza strom s tromi vetvami. Nad ním je v poli kruhopisu opäť koruna. Text kruhopisu je presnejší: SIGILUM LOZE. Zmena obsahu obecného znaku určite nie je náhodná. Výrobca pečatidla bol totiž dosť zručný na to, aby vedel zreteľne vyryť tri klasy. želanie zmeniť klasy na strom určite vznik]o v obci. Touto naoko drobnosťou sa znak Loviec stal doslova jedinečný. Lemeš, čerieslo a tri klasy používa totiž viacero obcí v tomto regióne. Predpokladáme, že pečatidlo z r. 1782 obec používala ešte aj počas celého 19. storočia. Koncom tohto storočia začala používať aj oválnu nápisovú pečiatku s trojriadkovým textom: BARSMEGYE * LOÓCZ * KÖZSÉG. Našli sme ju na listoch z r. 1891 a 1892. Na tejto pečiatke pravdepodobne r. 1892 z názvu obce vyrezali písmeno “Z”. R. 1892 začala obec používať aj ďalšiu oválnu nápisovú pečiatku, na ktorej je vyrytý iba názov obce: LOOC (bez “Z”). Ak máme dnes navrhnúť pre obec erb, za najvhodnejšiu predlohu pokladáme historický symbol obce z r. 1782. Odporúčam používať zelený štít, v ktorom je presne podľa predlohy zlatý (žltý) strom s tromi vetvami. Po stranách kmeňa je kolmo postavený strieborný (biely) lemeš a čerieslo. V tejto podobe je erb Loviec historicky verný a celkom odlišný od znakov okolitých obcí.

hist_pecat
Odtlačok pečatidla obce z r. 1782 na dokumentoch z r. 1782-1875 s textom hruhopisu ”SIGILUM LOZE” (mierka 2:1)

Gergelyi, O.: Dejiány obcí okresu Nitra. Hlas nitrianskeho okresu zo 7. júla 1965.
Magyarország vármegyei és városai. Bars vármegye. Budapest, b.r., s. 50.
Novák, J.: Slovenské mestské a obecné erby. 2. vyd. Martin, Osveta 1972, s. 239.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava, Veda 1977, s. 189.
Magyar országos levéltár III. osztály. Altenburger pecsét-gyiljteménye fase. 7, Bars vármegye.
Štátny oblastný archív so sídlom v Šali. Župa Tekovská. Urbarialia F 6, nr. 34-44.
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave. Operáty katastrálnych máp, Tekovská župa č. 94: Stereografické projekcie o. Zlaté Moravce, č. 17.